Rok: 2016
Dĺžka: 87min.
O filme: Mrazivý psychotriler, ktorý poteší nielen fanúšikov hororov. Na upätí hory Fuji sa nachádza miesto, kam mnohí, čo stratili zmysel života, odídu a už sa viac nevrátia. Ich duše tam bezcieľne blúdia, ich hnev nemožno utíšiť a ak ovládnu vašu myseľ, nikdy vás z lesa samovrahov nepustia von.
Les Aokigahara je neslávne známe miesto v Japonsku, kam ľudia chodia páchať samovraždy. Sara je mladá Američanka, ktorá sa dozvie znepokojujúcu správu o svojej sestre, identickej dvojičke: Už niekoľko dní je nezvestná v lese Aokigahara. Sara sa na aj napriek varovaniam, aby do lesa nechodila a neschádzala z cesty, vyberie na vlastnú päsť hľadať sestru. Duše mŕtvych ovládnu jej myseľ a to čo boli predtým len vidiny, sa nakoniec stane skutočným.
V jednej ruke miska s popcornom a po druhej niekto, s kým horror prestáva byť strašidelným. Tak nejako by mal - aspoň podľa mňa- vyzerať ideálny hororrový večer, Nanešťastie, ak vymeníte komfort domáceho gauča za kino plné stredne pohodlných sedadiel, nejako to nie je ono, no musíte sa uskromniť a zahĺbiť do deja najviac, ako to len ide. Pri The Forest to však nie je také ťažké. Na začiatku ma síce trochu prekvapilo rýchle vhupnutie do deja, no o to skôr sa predsa môžeme začať báť, no nie? Trochu teoretických znalostí o lese na úvod a potom priama akcia. Podľa môjho názoru sa Natalie Dormer hlavnej úlohy Sary zhostila až prekvapivo dobre.
Aokigahara je reálny les na úpätí hory Fuji v Japonsku, ktorý má významné miesto v Japonskej mytológii a je skutočne známy ako les samovrahov a naozaj sa odporúča urobiť opatrenia, ak tam niekto z vašich známych odišiel, pretože napríklad v roku 2002 tam bolo spáchaných 78 samovrážd.
Tento horor využíva práve reálne prostredie Aokigahary- duše po smrti v lese nenájdu pokoj a strašia tam, pričom do lesa chodia iba samovrahovia a šialenci. Ani do jednej kategórie však podľa Sary nezapadá jej sestra Jess, ktorú odtiaľ chce zachrániť. Samozrejme nechýba pár absurdných rozhodnutí a vecí, ktoré by žiaden človek s trochou racionálneho zmýšľania nikdy nespravil a klasických jump-inov, no o čom by to potom bolo? Každopádne sa vám ľahko vžije do deja a sledujete ako sa hrdinke Aokigahara dostáva pod kožu. Stále viac a viac, hlbšie a hlbšie. Klasicky pred tým, ako sa stane niečo neočakávané ( a hlasné!) sa všetko ponorí do hrobového ticha, poprípade dychu a by si môžete v očakávaní "vychutnať" jump-in. Film mi však pripadal trochu krátky, mohol mať dlhšiu (o zložitejšej sa hovoriť nedá- to by bolo príliš veľa) dejovú líniu, minimálne zopár ľudí, ktorých poznám, vrátane mňa samej. by to potešilo. Napriek všeobecnej kritike, ktorej som sa už na adresu tohto hororru načítala si stále myslím, že si to nezaslúži, pretože aj keď nebol tým najlepším, čo som kedy videla, nebol ani zďaleka zrelý na takú kritiku.
Sonya (the half of nerd)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára