Koruna z temnoty- Séria Trón zo skla (2.časť)

Autorka: Sarah J. Maas
Počet strán: 392
Rok vydania: 2015

Ak ste čítali prvú knihu tejto série, veľa z vás sa určiet tešilo na pokračovanie príbehu Celaeny Sardothien- nájomnej vrahyne. Už v prvej knihe ma zaujal príbeh hlavnej hrdinky. Kto by si predsa za hlavú hrdinku svojej knižnej série vybral vraha? A ako veľmi zriedkavé je, keď je tým dlhoročným trénovaným vrahom žena, lepšie povedané, násťročné dievča?
Zaujala ma všetkým. Neľútostnosťou, chladnokrvnosťou aj tajomstvami.

V druhej knihe sa deje mnoho dejových zvratov, ktoré sú nečakané a všetky opradené tajomstvami. Autorka veľmi šikovne korčuľuje z rozprávania detailov. Nikdy nepovie viac, než je potrebné a nevyhnutné. Práve to robí knihu takou odlišnou. A tak sa teda až v stavoch úplnej nevyhnutnosti dozvedáme Férske tajomstvá, akékoľvek zmienky o Celaeninej minulosti, či schopnostiach. Príbeh sa vo svojom druhom dieli láme- ako v citovej časti deja, kde sa Celaena rozhodne vymeniť svojho drahého (ak si pamätáte na delenie na dva tábory pri Hunger Games- Team Gale a Team Peeta, čohosi podobného sa dočkáte aj v Korune z temnoty- Chaol a Dorian dokážu naozaj rozhádať aj najlepšie priateľky) tak aj v dejovej časti, kde sa dozvedáme o minulosti, ktorá má toho až príliš veľa spoločného s Férmi ako aj o vysvetlení, prečo napríklad Celaenu v prvej časti tak rozrušil šíp bohyne Deanny, ktorý dostala na slnovratových slávnostiach (Priznajte sa! Koľkí z vás na tento "nepodstatný detail" zabudli?! Ja som bola, nanešťastie, medzi tou väčšinou tiež).

Nehemia, sprisahania, tajné organizácie, Archer, tajomstvá, láska, Chaol, stratená Terassenská princezná, Dorian, mágia, Nehemia, vraždy, závety, boj, tajomstvá a Féri... To sú slová, okolo ktorých sa dej točí a motá. Dočkali sme sa vyriešenia niekoľkých záhad, no autorka sa zasa šikovne pohrala s dejovými nitkami a na vyriešenie drvivej väčšiny si budeme musieť ešte počkať.
Knihu zhltnete za naozaj krátky čas, takže ak máte radi fantasy a záhady, určite sa vrhnite na sériu Trón zo skla, druhá časť je naozaj pútavá a ak to autorka nepokazí zbytočným naťahovaním deja v nasledujúcich častiach, táto séria by svojou epickosťou mohla pokojne konkurovať najlepším a najpredávanejším knižným fantasy sériám.
Tak čo?
Čítali ste, alebo práve čítate túto knihu? Aký máte na ňu názor, prípadne,čo vás nabáda alebo odrádza od čítania tejto série?

Sonya (the half of nerd)

Nekonečné More (The Infinite Sea)

Autor: Rick Yancey
Počet strán: 245 strán
Rok vydania: 2015

AKO ZBAVIŤ ZEM SIEDMICH MILIÁRD ĽUDÍ? ZBAVIŤ ĽUDÍ ĽUDSKOSTI.

Boli tichí a neviditeľní, na inváziu sa pripravovali tisíc rokov a potom udreli v piatich vlnách. Po Prvej vlne ostala len tma, po Druhej unikli len šťastlivci, po Tretej sa zachránili iba nešťastníci a po Štvrtej platí jediné pravidlo: nikomu never.
Nekonečné more bezprostredne nadväzuje na Piatu vlnu, ktorá zničila takmer sedem miliárd ľudí. Cassie našla svojho brata Sama a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbil do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci prežili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde. Skupina okolo Cassie vie, že Iní sa ich budú snažiľ vlákať do neľútostnej pasce, vedia, že sú schopní akejkoľvek ukrutnosti, len aby ich vyhubili. Navyše, Iní poznajú ľudský spôsob myslenia, vedia, ako ich zničiť. A čo je najsmutnejšie, zbavili ľudí akéhokoľvek dôvodu prežiť. V druhej časti sa Rick Yancey viac sústredil na psychológiu svojich postáv, nie sú to nepremožiteľní hrdinovia, ale zraniteľné bytosti uprostred zrady a sprisahaní. (zdroj:martinus.sk)

Dopredu upozorňujem,že ak ste knihu ešte nečítali,nečítajte ani túto recenziu.
Rick sa opäť prekonal. Hoci som túto knihu neprečítala tak rýchlo,ako tú prvú,zas ma príjemne zaskočil. Príbeh na začiatku ma hneď prinútil zahĺbiť sa do knihy . Počas čítania som bola neustále napnutá ako guma v trenkách. Je živá Macherka? Je živá Šáločka? A Evan? Prežije vôbec niekto? Ten celý problém s Grace sa mi páčil. Niekedy som ani nestíhala rozmýšľať nad tým,čo sa stalo a odsek som si musela prečítať ešte dvakrát. Na Rickovom písaní sa mi páči,ako si dáva záležať na pocitoch postáv,hoci v poďakovaní sa za to karká. 

Evan si prešiel neskutočne veľa prekážkami a aj tak vždy dodržal sľub 
a našiel Cassie. Bola som prekvapená, že Ben nezomrel,lebo tie zranenia sa mi v knihe zdali dosť vážne. Určite chcem počuť viac o Piškótovi. Možno to bolo niekde medzi riadkami vysvetlené a mne to nedošlo,no čo bolo s tým koláčikom? Prečo ho Grace tak veľmi chcela? Kladiem si priveľa otázok a nemám na ne odpoveď. Moja teória je,že v tom koláčiku bolo niečo nadpozemské a Piškót nezomrie,no uvidíme. 
Teraz sa konečne dostávam ku Macherke. Keď k nej prišiel Vosch, opäť som bola veľmi zmätená. Opäť som mala priveľa otázok bez odpovede. No časom mi to začalo dochádzať a mohla som sa sústrediť na dej. Žiletku som si veľmi obľúbila už vtedy,keď ho Macherka buchla do hrdla. Veľmi sa mi páčil ich štýl rozhovorov aj ich šach a šachbal. Žiletke som začala hneď veriť,hoci sa mi zdalo podozrivé,prečo jej všetko hovoril. Obalamutil Macherku a myslím,že aj všetkých čitateľov. Ten koniec ma dostal. Ak som to dobre pochopila,Šáločka je mŕtva,lebo ju zastrelil Žiletka kôli Macherke aby mohla utiecť od Voscha. Láska je koniec koncov nepredvídateľná (áno verím,že Žiletka je do nej zaľúbený). V posledných stanách sa Evan našťastie vrátil a ja sa nemôžem dočkať ďalšej knihy.
                                                                                                                                   -Ika :3

The Revenant

Rok: 2015
Žáner: Dobrodružný/Dráma/Western
Dĺžka: 156min.

Poznáte ten pocit, keď je vonku príšerná zima, ale vy si pozriete film, po ktorom vám nijaká tuzemská zima nepripadá tak hrozná a zároveň vám počas filmu naskakuje husia koža?
A čo takto film, po ktorom máte toľko dojmov a pocitov, že ich okamžite musíte niekomu porozprávať, pretože máte jednoducho pocit, že prasknete, ak tak neurobíte?
Ak hľadáte niečo také, najnovší film pod taktovkou Alejandra G. Iñárritu, v hlavných úlohách s veľkými menami a to Leonardom DiCapriom a Tomom Hardym, horúci adept na Oscara vo viacerých kategóriách, ocenený troma  Zlatými Glóbusmi je tým,čo hľadáte. A ak hľadáte kritiku na prácu Iñárritu, tu sa jej nedočkáte, pretože The Revenant je na všetky známe i menej známe ocenenia nominovaný právom.
Celý svet obletela scéna, v ktorej Leonarda DiCapria trhá medveď, čo je vlastne "kameňom úrazu" celého filmu. Od momentu keď malá skupina na čele s DiCapriom a Hardym utečie pred indiánmi som na tú scénu čakala. Prišla rýchlejšie a nečakanejšie, než som si myslela, no o to reálnejšia bola. Nebolo to čosi, ako vo fantasy filmoch, kde hrdina prežije vytrhávanie kusov mäsa zo životne dôležitých častí tela. Bolo to reálne, brutálne a krvavé. V úlohe hlavného "záporáka" hviezdil Tom Hardy, ktorý bol do tejto úlohy podľa mňa obsadený nesmierne dobre. Fitzgerald bol od začiatku krutý a pri Glassovom zranení a Hawkovom úmrtí sa prejavil ako skutočný zlý človek, ktorého budete pri filme neznášať a zároveň budete obdivovať Toma Hardyho za skvelý herecký výkon. Budete prežívať chlad a zimu s mrznúcim DiCapriom alias Hughom Glassom, ktorý sa počas filmu zopárkrát bude musieť uchýliť k činom, pri ktorých je odrazu úplne vedľajšie, nakoľko humánny je čin, podstatné je prežitie jednotlivca, ktorý chce dosiahnuť spravodlivosť za smrť svojho syna. Budete prižmurovať oči pri brutálnych scénach, ktorými je film presýtený a prestanete dýchať pri -podľa mňa- najdôležitejšej scéne, keď Glassa nájdu v lese za svetla faklí. Mrazivý je aj záver filmu, ktorý sa výrazne líši od klasických finálnych scén drvivej väčšiny. Nie je o bojových umeniach, je o túžbe po pomste, ktorá nemá nič spoločné so zložitým bojom, je ľudsky-neľudský a reálny. A keď sa prepracujete po dve a pol hodiny dlhom boji do poslednej scény, nebude sa vám zdať, že ste pri filme strávili taký dlhý čas a budete si priať pár sekúnd navyše, aby ste sa dozvedeli, či dodýchal, alebo ostal naďalej silný.
Film je jedinečný nielen obsadením, ale aj kamerou, ktorá údajne nepoužívala umelé osvetľovanie, drastickými scénami, ktoré ukazujú, čoho všetkého sú ľudia schopní a prírodou, ktorá dominuje celému filmu.
A pamätajte, "As long, as you can still grab a breath, you fight." 

______________________________________________

Táto recenzia mi " na poličke" ležala už dlhšie, no keď som ju písala sem druhýkrát, len sa mi obnovili pocity, ktoré som napísala, čo je určite znakom toho, aký je tento film jedinečný. 
A čo váš názor na The Revenant?

Sonya (the half of nerd)